Sedím si tak pri poháriku dobrého červeného vínka, sviečka mihotavým plameňom lenivo osvetľuje izbu a z reproduktorov sa pomalým tempom plazí vtieravý dream housík. A keďže kalendár ukazuje posledné dva dni roka 2010, pochytila ma moja obľúbená, nostalgicko – melancholická nálada, vhodná presne na rekapituláciu toho, čo nám končiaci rok dal, prípadne vzdal.
Prvá zásadná zmena sa udiala hneď v apríli, keď som sa takmer po dvoch rokoch vrátil z Nórska. Návrat do našej slovenskej reality nebol najpríjemnejší, ale nič iné som ani nečakal. Jednoducho životný štýl nás Slovákov, a hlavne naše myslenie, je niekde úplne inde. Hneď na to som sa vrhol do prestavby svojho bytu, takže sa mi zasa o niečo lepšie býva. No a keď som dorazil po tak dlhej dobe konečne domov, na hry ostalo menej času, keďže sa bolo treba venovať všetkých známym a dohnať veci, ktoré som zameškal.
Koncom leta som sa rozišiel s dlhoročnou priateľkou, ale taký je život. Celú jeseň som teda neskutočne brutálnym spôsobom prežúrkoval ako sa na slobodného a nezadaného patrí a striedal jeden mejdan za druhým. Dokonca sa mi koncom novembra podaril zorganizovať famózny evening – Drink & Drive. Šesť ľudí, PS3, GT5, volant a hľadanie dôkazu, s koľkými promile sa dá “jazdiť” relatívne bezpečne.
Koniec roka sa vyfarbil v nádherných farbách. Sneh na Stuhlecku je čerstvý, svieži a nebezpečne vhodný na doskovanie (práve sedím s narazeným kolenom). Ale poďme späť k hrám, veď sme na Sectore. Tu je môj 2010 playlist spolu so stručným hodnotením (sú uvedené len hry, ktoré som tento rok hral po prvý raz v živote):
God of War HD II (Collection) – PS3 – 90%
Posledná minuloročná hra v mojom podaní bol prvý God of War, takže je v celku logické, čo nasledovalo. Príbeh Kratosa pokračuje ďalej a ja len neveriacky krútim hlavou, ako toto niekto mohol vymačkať z PS2. Príbeh pokračuje stále skvelo a fiktívne udalosti skĺbené s Gréckou mytológiou som zhltol na jeden záťah. Skvelá hra hodná zahratia aj po toľkých rokoch od svojho vydania. Myslím, že som pripravený na God of War 3.
Ratchet & Clank: Crack in Time – PS3 – 85%
Čo dodať k tretiemu dielu novodobého Ratcheta? Jednoducho brilantná zábava plná uletených nápadov, bizarných zbraní, skvelého humoru a v neposlednom rade pohodová zábava na dni, keď sa unavený a otrávený vraciate večer späť domov. Úsmev, ktorí vám na tvári vykúzli Clank, je proste k nezaplateniu. Pre mňa najlepší diel novodobej trilógie a keby mal vyjsť ďalší hneď zajtra, neváham. Hneď kupujem a okamžite sa ponorím do univerza pripraveného mágmi z Insomiac.
Assassins Creed: Bloodlines – PSP – 65%
Keďže som sa dosť často presúval medzi Oslom a Schwechatom, bolo treba niečo doplniť aj do môjho PSP. Voľba padla na PSP Assassins Creed spin-off, keďže oba plnohodnotné diely sú absolútne super. Teda hlavne ten druhý. Na PSP verzii cítiť, že jej nebola venovaná toľká pozornosť ako spomínaným súrodencom. Príbeh je plytký, misie veľmi nápadité teda nie sú a to, čo som na AC miloval najviac, behanie po strechách, je také nejaké nevýrazné. Jednak absenciou druhej analógovej páčky hrateľnosť dosť trpí, a jednak výhľady z výškových budov nie sú tak fascinujúce, kvôli limitom PSP hardwaru. Ale hra svoj účel splnila, dvojhodinovky Oslo – Schwechat ubehli zasa o niečo rýchlejšie.
Dantes Inferno – PS3 – 75%
Nový Kratos stále nevyšiel, takže Dantes poslúžil ako malé predjedlo. Musím na jednej strane uznať, že chlapci z Visceral Games sa snažili, čo sa dalo, ale od tých zo Santa Monica sa majú ešte čo učiť. Dante bol celý čas o minimálne krok pozadu oproti Kratosovi, a je jedno, či ide o celkovú vizuálnu štylizáciu hry (všetka česť niektorým naozaj podareným úsekom), skĺbeniu použitého materiálu s hernou fikciou, výraznosťou hlavného hrdinu, a o celkovom feelingu ani nehovorím. Ako predkrm pred God of War 3 môže byť, ale ako náhrada za hlavný chod určite nie.
Heavy Rain – PS3 – 90%
http://www.sector.sk/uzivatelrecenzia/2580/heavy_rain.htm
Jedna z mojich TOP 5 očakávaných hier na rok 2010 spomenutá v minuloročnej rekapitulácii. A čo si budeme klamať, v mojom prípade sa čakanie vyplatilo a hru som si náležite vychutnal. Veľa ľudí jej vytýka to či ono, ale z môjho pohľadu ide o hru, akých by som uvítal podstatne viacej. Kvalitná hra s dokonale podaným príbehom pre ľudí, ktorí očakávajú od hry aj niečo iné, než len počítanie headshotov a ocenia dokonalé podanie psychiky postáv, s ktorými je radosť precítiť ich smútok i radosti. Hra navyše ponúkne zrkadlo vlastnej osobe, a donúti tých hĺbavejších z vás sa zamyslieť nad zmyslom života, a možno aj sa zamyslieť sa nad tým, čo všetko ste ochotný obetovať pre tých, na ktorých vám záleží. V mojich očiach je Heavy Rain v niektorých aspektoch jednoducho viacej, než “obyčajná” hra.
God of War 3 – PS3 – 95%
Čo čakať od štúdia Santa Monica, ktoré je spolu s Naughty Dog asi jedným z najväčších interných klenotov SONY? Adrenalínový tobogan od začiatku do konca. Kratos je nasraný asi tak, ako to vie len on a jeho cesta za zničením Zeusa je lemovaná nevídanou brutalitou, pompéznou akciou a skvelo zinscenovaným divadlom, aké na poli videohernej zábavy ťažko hľadá konkurenciu. Druhá z mojich TOP očakávaných hier na rok 2010 a jednoznačná istota skvelej zábavy. Takže vypnite myšlienkové obvody, ktoré zapojil do hry Heavy Rain a nechajte sa unášať Kratosovým hnevom na vlnách myšlienkovo plytkej, ale ohromne dobre sa hrajúcej zábavy.
Resistance: Fall of the Man – PS3 – 65%
Hra, ktorá sa mi dostala na stôl len preto, že stále vyslovene pár drobných, a že som si chcel rozšíriť obzory. V podstate ani nebolo o čo. Pre mňa absolútne nudná a fádna strielačka, na ktorú som zabudol snáď ešte skorej, než skončili záverečné titulky. Ťažko povedať, či to bolo mne verejne známym postojom k strielačkám, ale na tejto som naozaj nenašiel nič zaujímavé. Niečo, nad čím by som pokýval hlavou a povedal – tak toto sa im podarilo. Odporúčam iba skalným fanúšikom žánru.
Dragon Quest IV: Chapters of the Chosen – NDS – 80%
Keďže kompletná rekonštrukcia bytu určitý čas trvá a moja PS3 sa stala nedostupnou, bolo treba oprášiť ďalší handheld. Voľba padla na štvrtý diel série, ktorá je v Japonsku možno slávnejšia než samotné Final Fantasy. A voľba to bolo určite správna. Staré, poctivé, Japonské old-school RPG s neskutočne rozprávkovým feelingom a príbehom. Dodnes mám v hlave, ako som sa niekedy dobrovoľne a bezcieľne túlal pestrofarebným svetom DQ, objavoval nové a nové bizarné stvorenie a preskúmaval tajomné zákutia podzemných kobiek. Príbeh nikoho asi neoslní, ale pri hre sa dá skutočne kvalitne vyrelaxovať, čo som pri prebiehajúcej prestavbe jednoznačne potreboval ako soľ.
Chrono Trigger – NDS – 90%
Prestavba sa pomaly ale isto vliekla, a ja som po DQ dostal chuť na ďalšie poctivé Japonské old-school RPG. Tento krát padla voľba na jeden z najjasnejších klenotov z dielní Square Enix. Zabudnite na rozprávkovosť a idylku DQ, Chrono Trigger je podstatne vážnejšou hrou, dospelejším dizajnom a koniec koncom aj väčšou náročnosťou. Zamotaný príbeh, v ktorom hlavný hrdina cestuje v čase tam a späť a má možnosť vidieť, ako jeho činy ovplyvňujú svet okolo neho by určite nemal minúť žiaden JRPG pozitívny hráč. Za všetko snáď hovorí "Tým Snov", ktorý stojí za samotnou hrou: Hironobu Sakaguchi (tvorca Final Fantasy, Lost Odyssey), Yuji Horiij (tvorca série Dragon Quest), a Nobuo Uematsu (dvorný skladateľ hudby pre Final Fantasy).
Bioshock 2 – PS3 – 65%
Pre väčšinu z vás asi prekvapivé hodnotenie, ale pre mňa osobne prvé herné sklamanie roka 2010. Prvý Bioshock som si užil a naplno vychutnal krásy podmorského sveta Rapture, ale pokračovanie (zverené iným ľuďom) ma úplne ubilo stereotypom a neskutočne nudnou hrateľnosťou. Hra sa nikam neposunula, ostala prešľapovať na jednom mieste. Jednotlivé lokácie mi splývali jedna do druhej, príbeh vyšumel do prázdna, herná náplň repetetívna a Rapture, ktoré bolo kedysi svieže a originálne, mi zrazu prišlo ako staré vyšmatlané topánky, na ktorých sa objavuje prvá diera v podrážke. Dohrané len s veľkým sebazaprením.
Black Mirror (Posel Smrti) 2 – PC – 85%
Adventúrka, ktorú som si jednoznačne nemohol nechať ujsť, keďže jednotka bolo pochúťka par excelance. Dvojka sa dostala do rúk nového vývojárskeho týmu a ja som mal mierne obavy, ako sa s ňou Nemci popasujú, ale zvládli to výborne. Temný príbeh rodiny Gordonovcov pokračuje, a ja keď ma mierne pomalší rozjazd, nie je svojmu staršiemu súrodencovi nič dlžný. Mŕtvoly postupne pribúdajú, dej sa zamotáva, a vy túžobne očakávate každý sebemenší posun v príbehu, aby ste sa konečne dozvedeli, ako to vlastne skončí. Jediná výraznejšia výtka smeruje k ukončeniu, ktoré jednoznačne a dosť drzo nastavilo východiskový bod pre tretie pokračovanie. No čo už, treba čakať. Preklínam vás, Cranberries ...
Prince of Persia: Forgotten Sands – PS3 – 80%
Pri tejto hre rozmýšľam, kde začať. Minulý diel plno hráčov zavrhlo, keďže sa im nepáčil buď použitý výtvarný štýl, alebo mali problém so samotnou hernou náplňou. Ja osobne som považoval výtvarnú stránku za jedinečný skvost, a herná náplň bola balzam na moju dušu. A tak som s novým Princom neotáľal, a hneď okúsil. Po vizuálnej stránke určite veľký krok späť, a odmietam sa s kýmkoľvek o tom bližšie baviť. Odkaz, ktorý bolo v minulom diely treba hľadať medzi riadkami (čo sa drvivej väčšine ľudí buď nechcelo, alebo ich niečo také pri hrách ani nezaujíma) sa taktiež nedostavil, takže otázka znie, prečo stále tak vysoké hodnotenie. Pre ten balzam na duši. Po bežnom uponáhľanom pracovnom dni je princova akrobacia a ladné prekonávanie prekážok niečo, čo mňa osobne vie neskutočne ukľudniť a dostať do domácej pohodičky. Jedna z vecí, ktoré si na hrách naozaj cením.
Silent Hill: Homecomming – PS3 – 80%
Prvá z hier, ktoré som minulý rok rozohral a nedohral. Jednoducho na mňa pozerala tak opomenuto zo šuplíka a ja som si povedal, že jej dám druhú šancu. Oplatilo sa, a ona ma pre zmenu obdarila kvalitným herným zážitkom, ktorý v určitých momentoch opäť zašramotil s mojou psychikou. Nie je to síce to pravé japonské týranie, na ktoré sme si zvykli z minulých častí, ale ľudská predstavivosť pracuje aj v piatom diely na plné obrátky a často krát sa ľaknete, aj keď v podstate nie je čoho. Určite sranda hrať o pol noci sám vo veľkom byte a s dobrou aparatúrou. Prajem kľudný a ničím nerušený spánok.
Alpha Protocol – PS3 – 75%
http://www.sector.sk/uzivatelrecenzia/2741/alpha_protocol.htm
Hra, ktorá si u mňa nevyslúžila prehnane veľké hodnotenie, ale aj napriek tomu ju odporúčam. Ako som písal vo svojej recenzii, ide o hru ktorá je sebe sama najväčším nepriateľom a ide o takého herného schizofrenika. Na jednej strane vám ponúka široké možnosti, avšak na koniec vás dotlačí do tej jednej jedinej. Pokiaľ ju akceptujete, skvele sa zabavíte a užijete si špionážny thriller plný intríg a nečakaných prekvapení, ktorý budete mať možnosť vo veľkej miere ovplyvňovať. Ak tú možnosť neakceptujete, začne vám na hre vadiť takmer všetko. Voľba je na vás. Ja odporúčam hru vyskúšať, aj keď to určite nebude láska na prvý pohľad. Osobne som ju dohral až na tretí raz, ale vyplatilo sa.
Batman: Arkham Asylum – PS3 – 85%
Ďalšia hra, ktorú som minulý rok zavrhol a ku ktorej som sa tento rok vrátil. Sám dobre neviem, prečo mi na po prvé vôbec nesadla, ale udelené hodnotenie dáva jasne tušiť, že druhá šanca dopadla podstatne inak. Batman si odnáša tohtoročný titul popcornová hra roka a ja môžem povedať, že som sa na pár hodín stal opäť malým chlapcom, ktorý má slabosť pre netopiere. Veľké plus majú odo mňa autori za to, že herne neskĺzli do tak príšerného stereotypu ako tí s Bioshockom 2 (aj keď v niektorých momentoch celkom slušne balansovali na hrane), ale nakoniec sa z toho vykľulo príjemné herné osvieženie, aj keď komixy nejako extra nemusím.
Mafia II – PS3 – 70%
Podľa toho čo čítam na fórach, druhý diel Mafie asi leží mnohým z vás v žalúdku. Osobne nie až tak úplne chápem prečo, ale dobre. Prvý diel bola celkom dobrá hra, ale nič z čoho by som padol na zadok, alebo dohral desať krát, ako zopár jedincov čo nevie, čo s voľným časom. Od dvojky som preto nečakal nič svetoborné, len normálnu kvalitnú hru. Bohužiaľ aj tá dostala zopár celkom slušných dier, takže žiadna sláva sa nekoná. Na druhú stranu som ju ani nečakal. Tie kazy na kráse je zbytočné vypisovať, každý z vás si určite rád doplní tie svoje. Ja spomeniem len tie moje dve najzávažnejšie. Absolútne nekonzistentná herná / dejová kostra a neskutočne dementný koniec. Zvyšok by som snáď aj prekúsol.
Enslaved: Odyssey to West – PS3 – 90%
Čierny kôň tohto roka a asi najpríjemnejšie tohtoročné prekvapenie. Už Heavenly Sword od Ninja Theory bola vydarená hra a jej prestrihové scény pod taktovkou Andyho Serkinsa mám dodnes vryté hlboko v pamäti. Enslaved je však podstatne lepšie vybrúsený klenot obsahujúci sviežu hrateľnosť, zaujímavé lokácie, fungujúcu chémiu hlavných hrdinov a v neposlednom rade túžbu hrať ďalej, pokračovať v ceste za odhalením tajomstva zničeného sveta. Túžbu tak silnú, že sa gamepad odkladá len veľmi ťažko. A nesmiem zabudnúť na prestrihové scény, Andy to zasa zvládol na jedničku s hviezdičkou (aj keď moja obľúbená z HS ostala neprekonaná).
Assassins Creed: Brotherhood – PS3 – 80%
Čo si budeme hovoriť, dvojku som miloval a Brotherhood bol pre mňa jasný per-order. Ale nie všetko, čo sa blyští je zlato a nový AC bol pre mňa oveľa väčším sklamaním, ako Mafia a to aj napriek tomu, že hodnotenie je podstatne vyššie. Aby som vysvetlil, čakal som hru ktorá sa ponesie v duchu dvojky, avšak sa mi zdá, že autori mierne poľavili. Nechápte ma zle, stále ide o vysoko kvalitný titul, ale ten potenciál bol podstatne vyšší. Najväčšie výtky idú tentoraz k samotnému pohybu po meste (v Ríme sa nedá behať výlučne po strechách) a pomerne chudšej dejovej linke, ktorá graduje až k samotnému záveru, ktorý je ale zasa lahôdkový. Čert to zober, že rovnako ako pri Black Mirror 2 ho autori usekli v tom najlepšom, a nechali si tak vrátka otvorené dokorán pre plnohodnotný tretí diel.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
No a rovnako ako minulý rok aj tentoraz je tu zopár hier, ktoré som rozohral, avšak nedohral. Po skúsenostiach z tohto roka je však možné, že sa k nim budúci rok vrátim. Ide konkrétne o Bayonettu (nejako ma vôbec nechytila, asi až tak uletený nie som), Brutal Legend (akože takto som sa u hry už dávno nenudil), Resistance 2 (som si po tej nudnej jednotke nedal povedať a skúsil aj dvojku, ale čo vám budem vravieť) a hlavne Final Fantasy XIII (už som v predposlednej kapitole, ale mám stále menšiu a menšiu chuť to dohrať).
No a čo že to hrám momentálne. Čerstvo mi dorazila Prince of Persia HD Trilogy (sa priznám, v dobe svojho vydania ma všetky tri diely úplne minuli) a samozrejme Gran Turismo 5, ktoré asi nejaký čas potrvá, než ho pokorím.
Môj rebríček TOP 5 hier za rok 2010:
God of War 3 (PS3) - 95%
Heavy Rain (PS3) - 90%
Enslaved: Odyssey to West (PS3) - 90%
Chrono Trigger (NDS) - 90%
Ratchet & Clank: Crack in Time (PS3) - 85%
No a na záver samozrejme TOP 5 očakávaných titulov na rok 2011:
Last Guardian
Deus Ex: Human Revolution
Uncharted 3: Drake’s Deception
L. A. Noire
Čierny kôň (aj tak to nevyjde) – Final Fantasy XIII Versus
Takže to bol môj rok 2010 a ostáva mi už len zaželať, nech vám ten nasledujúci vyjde podľa vašich predstáv, či už po súkromnej stránke, alebo tej hernej. Nech vás žiadne hry v novom roku nesklamú, práve naopak. Nech pôjde o jedno prekvapenie za druhým.
Šťastný a veselý, veľa fragov, dosiahnutých levelov, vsietených gólov, odjazdených kilometrov (čo sa praje stratégom?), jednoducho a skrátka veľa odohraných hier. Hlavne nech sú zábavné, na platforme či žánri nezáleží :))
@ dickie aka worriedmuschroom
PRIHLÁS SA
1 
