Tí z vás, čo ma poznáte možno troška lepšie, ste si v poslednej dobe určite všimli, že som sa stiahol z diskusií tu na Sectore.  Príčina je jedna jediná, o to však výraznejšie do očí bijúca. Nech je tu diskusia pod akýmkoľvek článkom, vždy sa zmení na krvavý boj medzi jednotlivými platformamy. Nejdem tu obhajovať zástupcov žiadnej strany, nakoľko čistých fanatikoch sa nájde v každom tábore dosýta. Nejdem ani hladať dôvod, prečo sa niektorí musia neustále navážať do tých, ktorí vlastia iný herný stroj, než sa práve im vála pod stolom či pod TV.  Ide mi o iné. O porozumenie. Uvedomte si, že človek je bytosť jedinečná, má svoje špecifické potreby a preto každý z nás vyžaduje iné nástroje na ich uspokojenie. Preto prosím niektorých z vás, konečne sa uvedomte a pochopne, že keď niekto hrá na inom kuse HW, tak to bude asi preto, že od hier očakáva niečo trocha iné, než vy. A keďže sa časom postoje v živote človeka menia tak, ako sa menia aj jeho preferencie, nikdy neviete, na čom sa budete hrať za pár rokov práve VY.

 

Veľa šťastia pri premýšľaní a dúfam aj pri skorom pochopení a uzmiernení. Veď sme predsa v konečnom dôsledku všetci HRÁČI.

 

 

 

váš @dickie

 

 

P.S: na odlahčenie situácie ponúkam nikdy nepublikované dielo Sama Chalupku

 

...

 

Nuž, povedzže nám, Žumpár! mocná ruka tvoja
čože nám nesie: či Crysis, či gamepad pokoja?
S Crysisom ak ideš: Žumpáre! FPS-ky máme i my,
a poznáš, že narábať dobre vieme s nimi;
ak s pokojom: pozdrav ťa pán PS3 i XBox zeme,
lepšie, ako ťa my tu pozdraviť umieme. —
Tieto dary božie sú priazne našej znaky;
z ďaky ti ich dávame: ber ich aj ty z ďaky.“
Nevzal Žumpár božie dary, z jeho mračnej tvári
urazená sa pýcha ľútnym hnevom žiari.
A zo stolca zlatého takovým sa heslom
ozvali ústa jeho ku konzoláckym poslom:
„Mocný pán, ktorému boh celú hernú obec podnožil
a osudy hráčov v ruku jeho vložil:
ten pán velí: Konzoláci! pozrite po svete:
medzi PC hráčov jeho či jedného nájdete,
ktorý by myšku minul abo nezahynul,
akže oproti PC práporu konzolácky rozvinul.
Skloníte gamepady i vy. — Zabudnite na krabičky,
tuto dostane i vy hardware iný.
A spurní z vás pôjdu PC-čkárom slúžiť,
strážiť nám naše rozlíšenia, detaily nám plúžiť.
A mládež vašu k mojim hardcorákom pripojím,
a z nej hráčom PC-čkárskym obranu pristrojím.
A kto sa proti mojim rozkazom postaví,
beda mu! ten sám sebe záhubu pripraví.
Vedzte, že som pán PC, a PC je pán svetu:
To moja Žumpárska vôľa; to vám na odvetu.“

Hriema pyšný Žumpár, hriema zo stolca zlatého,
lenže Konzolista nejde sa ľakať pýchy jeho.
Hoj, rozovrela tá krv konzolácka divoko,
a ps-fan ti Žumpárovi pozrel okom v oko;
a z klávesnice ti mu božia rynula sa mela,
ruka sa napružila a na ENTER udrela;
a jedným veľkým citom srdcia im zahrali;
a jeden strašný flajm príspevky ich vydali:
„Mor ho!“ kríkla družina konzolácka odrazu
a gamepad zasvietil v pästi každému víťazu:
„Mor ho!“ kríkla a razom na Žumpára sa metá:
To ti na PC pýchu konzolácka odveta.
No, dokáž teraz, či máš toľko pochopenia,
koľko pýchy v tvojích, Žumpáre, názoroch trenia. —
Ale ten nie! — iných názorov sa bojí podlá duša:
a tu ti o slobodu konzolácky ľud pokúša. —
Skočil medzi stráž svoju Žumpár bledý od strachu:
a zlatá myška jeho už sa váľa v prachu;
a gamepadom za ním Konzolák cestu si preráža
a argument za argumentom padá Žumpárova stráža.

Zasurmili surmity, volajú do zbroje:
povstali konzoláci, do šíkov zvíjajú sa voje;
a voj za vojom divým spamom ta letí,
kde boj na Žumpára bijú tie konzolácke sa deti.
Husté prachu reči po fóre valia sa,
blog jeho dupotom a rykom otriasa sa. —
A tá naša rodinka, tá konzolácka čata,
už vám je zôkol—vôkol od PC-čkárov obstatá.
Sto Crysisov sa každému nado hlavou blyští,
lež konzolista nečíta pixle na bojišti,
ale morí. — hoj mor ho! hráči môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na vašu platformu;
a čo i tam dušu dáš v tom flajme divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť PC-čkár.

A flajm pomaly tíchne: strašná búry sila
divým svojím zúrením sama sa zničila.
— A kde naši, čo bili to PC svetovládne,
lebo koval úmysel na konzole zradný: —
Kde naši? — Hojže, SONY, jasných hráčov mati!
Nikdy sa ti tá tvoja črieda už nevráti.
Páč! Nad valným Sectorom krvavô pobrežia:
tam ti tvoji hráči povraždení ležia.
Neostal, ani kto by tú zvesť niesol Nintenďákom:
Bratia vám za česť rodu padli v boji svätom.
Lež každý na junáckej spočíva posteli,

na kope vrahov,  zbitých od jeho gamepadov.
Už nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá,
tá ruka zmeravená gamepad odjať si nedá.

A PC-čkár s okom sklopeným pred monitorom sedí:
A čo? — Azda tých padlých Konzolákov sa bojí? —
Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí
a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.
No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,
čo o slobodu pri výbere hier mi pokúša.
Lež večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoje právo na výber dáva.
A ty mor ho! — hoj mor ho! hráči môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na vašu platformu;
a čo i tam dušu dáš v tom flajme divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť PC-čkár.

...S.Ch...

Prístupov 5659

Kvalita článku