Dnes, 23. septembra 2009 oslavuje moje krásna, lesklá, tlstučká (a vedzte, že milujem každý jeden jej gram) PS Trojka svoje prvé výročie. Je to presne rok, čo som si ju priniesol domov a po prvý ráz roztočil jej vetráčiky. No a pri tejto príležitosti som sa poohiadol späť a zrekapituloval, čo sme spolu za ten rok prežili.
Uncharted: Drake Fortune – 88%
Áno, bol to práve Drake, ktorý ako prvý zavítal do mechaniky mojej PS3 a po roku môžem s kľudom povedať, že lepší začiatok som si snáď ani nemohol priať. O tejto hre sa popísalo viac ako dosť. Na jednej strane je hráčmi vynášaná do nebies, na druhej strane ju niektorí nenazvú inak, než tupý koridor. Fakt je ten, že je to už pomerne dávno, kedy ma naposledy nejaká hra priklincovala k sebe tak intenzívne. Či už to bolo kvôli skvelej a plynulej hrateľnosti, rozmanitým nápadom, vynikajúcej grafike alebo filmovému podaniu, je jedno. Faktom ostáva, že som sa celý čas neskutočne dobre bavil (a o to predsa pri hrách ide) a Uncharted 2 ma zaručene neobíde.
Metal Gear Solid 4: Guns of Patriots – 87%
Moja druhá hra nebola o nič menšieho kalibru, ako tá prvá. Hideo Kojima a jeho séria je preverená časom a žiaden z predchádzajúcich troch dielov sa nedá označiť za “priemernú hru“. A som rád, že to isté platí aj o diele štvrtom, ktorý príbeh o Snakovi uzavrel. A treba dodať, že ho uzavrel vo veľkom. Hideo opäť dokázal, že japonská predstavivosť a fantázia je asi nekonečná a človek časom až nestíhal, že čo sa to všetko deje pred jeho zrakom. Po stránke hrateľnosti ide o jedinečný kúsok (až na tretiu kapitolu) a spolu s prepracovaným a napínavým príbehom hravo zatieni dve vadičky na kráse, a to neskutočne otravné inštalácie medzi jednotlivými kapitolami (ono aspoň bol čas skočiť na wc-ko, pretiahnuť ztuhnuté kosti a schmatnúť ďalšie pivko J a spomínanú tretiu kapitolu.
Ratchet & Clank: Tools of Destruction – 80%
Tu sa s hanbou priznám, že predchádzajúce diely série Ratchet & Clank ma úplne minuly. Tento raz som sa však rozhodol, že sa hre musím pozrieť na zúbok, keďže nový prírastok zbieral v recenziách samé superlatívy. A ako sa vraví, do tretice všetko dobré. Asi ťažko budete hľadať lepšiu odreagovávačku po ťažkom dni v práci, kedy ste riešili jeden problém za druhým. Proste sa rozvaliť na gaučíku, vypnúť mozok a nechať sa unášať naprieč galaxiou v sprievode snáď najsympatickejších vesmírnych hrdinov (Clank je momentálne môj #1 komediálny charakter z videohier). Hra je svieža, s inteligentným humorom a čas pri nej beží, že sa pri svitaní nestíhate diviť. Hra ma skutočne dostala, čoho je svedkom aj nižšie spomínané mini pokračovanie (+práve doháňam zameškané, keďže som si zohnal všetky PS2 časti) a v sučastnosti túžobne očakávam ďalšie pokračovanie. Nórske tmavé dni sa nezadržateľne blížia, takže “farebný animák plný sviežeho humoru“ sa bude sakra hodiť.
Heavenly Sword – 81%
Heavenly Sword je hra, ktorá sa objavila na trhu v tesnom závese s uvedením PS3. Väčšina hráčskej obce je však prehliadla. A to je veľká chyba. Krvavý balet v podaní tajomnej Nariko je veľmi podarený a pokiaľ máte radi rúbačky v štýle ala God of War, mali by ste skúsiť aj túto hru. Neponúka síce monumentálne monštrá tak ako spomínaný GoW, ale na druhú stranu ponúka zaujímavo podaný príbeh, prepracované lokácie, a zabudnúť nemôžem predovšetkým na neskutočné príbehové animácie. Osobne som na ne pozeral s otvorenými ústami a niektoré z nich som si púšťal niekoľko krát dookola. Ich hlavnou devízou je spracovanie jednotlivých postáv a hlavne ich tvári. Všetky postavy totiž vyzerajú neskutočne živo, ich tváre sú detailné a ich mimika nemá zatiaľ na poli videohier konkurenciu. Pravdepodobne nikdy nezabudnem na kráľa Bohana, ktorému pomocou motion capturingu vdýchol život Andy Serkis, známy ako Glum z Pána prsteňov. Jeho dialógy s vodcami stráži sú neopísateľné. To, ako nimi opovrhuje a aj bez slov to dáva dokonalo najavo, to ako ho Andy perfektne nadaboval, to ako je detailne spracovaný každý jeho sebemenší úškrn, to všetko treba jednoducho vidieť a počuť.
Prince of Persia – 83%
Keď som videl prvý screenshot z vtedy ešte len pripravovaného nového Princa, takmer mi vypadol časopis z ruky (áno viem, v niektorých veciach som stále old-school a jednoducho lepšie sa mi pozerá a číta z listu papiera než obrazovky monitora). Konečne sa niekto nebál experimentovať a keď už na XY krát prevarenom koncepte z Prince of Persia nie je čo zmeniť, autori aspoň prišli s nápaditou vizuálnou stránkou. A k hre sadla dokonalo. Hrateľnosť chvaľabohu v ničom nezaostávala a hrou som tak prebehol na jeden dúšok, za čo som bol odmenený jedným z najlepších zakončení, ktoré som kedy v hopsačkovej hre videl. Jedným slovom nádhera a teraz už len čakám, kedy bude oznámený PoP Next 2.
Assassin´s Creed – 79%
Snáď žiadna hra za posledné obdobie nebola prijatá tak rozpolupne ako práve Assassin´s Creed. Dosť dlhý čas som premýšlal, že či do nej ísť alebo nie, ale nakoniec vyhrala ľudská zvedavosť (a nízka cena bazarovky) a aj ja som sa zoznámil s Altairom osobne. A spravil som dobre. Nenamietam, hra obsahuje repetetívne misie slúžiace na získavanie informácií o vašej budúcej obeti, ale tak nejako to zasa až nevadilo. Osobne som si radšej plnými dúškami užíval atmosféru Jeruzalemu, túlal sa v bočných uličkách a užíval si kradmý pohyb po strechách jeho budov. Ale hlavne som si užil nervy drásajúce úteky po dôkladne vykonanej vražde. A keďže príbeh, ktorý stmelil jednotlivé vraždy do kompaktného celku bol viac než pútavý, bol som s Altairom spokojný a u pokračovania už váhať nebudem.
Far Cry 2 – 73%
Ach Far Cry. Si pamätám, že kvôli prvému dielu som upgradoval svoje PC (to som ešte netušil, že je to môj posledný upgrade :). A keďže šlo o strielačku nanajvýš zaujímavú, bol som zvedavý, čo so značkou spravia noví autori. Prenesenie do Afriky hodnotím ako super nápad, keďže Africká divočina je pomerne nevyužitá v oblasti hier. Technické spracovanie značke Far Cry určite hanbu nerobí, a voľnému prístupu k eliminácii cieľa taktiež nie. Takže kde je problém? Myslím, že všetci čo hru hrali, už odpoveď poznajú. Respawn hliadok nachádzajúcich sa za každým rohom po čase vytáčal do vývrtky aj tých najmierumilovnejších z nás. Systém ukladania v safe housoch tiež tomu veľmi nepridal, takže pri hraní som si pripadal ako na húpačke. Boli chvíle, kedy som s takmer so slzou v oku pozoroval západ slnka nad nádherne a do posledného detailu vymodelovanou krajinou, aby som sa v tichu noci vydal na “lov“ mojej ďalšej obete. A boli chvíle, kedy som v ruke držal placku s hrou a mal sto chutí ju zlomiť. A pritom stačilo tak málo. Implementovať lepší systém ukladania a respawn hliadok buď predĺžiť, alebo úplne vypnúť. Tak či tak, prvá hra ktorú som prešiel a neuložil do svojej zbierky. Išla rovno do bazáru, keďže som si istý, že opätovné hranie nehrozí.
Fallout 3 – 70%
Patrik, až tento článok čítaš, vopred sa ospravedlňnujem, ale na “hru roka“ budem tvrdý. RPG žáner je jedným z mojich najobľúbenejších a preto som sa na nového Fallouta tešil ako krpec na cukrovú vatu. Och, ako som však ostal sklamaný. Absolutne príšerný a nudný príbeh, dokola sa opakujúce stereotypné prostredie metra, hromady odpadkov v centre D.C. slúžiace len ako zábrany, aby ste sa nedostali všade a hneď (naozaj by po nukleárnom holokouste boli všade také hŕby odpadkov, asi nie) a naprosto príšerné dialógy (tie boli aj sakra veľký problém u Oblivionu). Takže verdikt bol jasný, šup s diskom do bazáru.
Bioshock – 83%
Keďže Bioshock bol autormi prezentovaný ako duchovný nástupca hry System Shock (na ktorý bohužial nemajú vlastnické právo, to ostalo v drápoch EA), bolo rozhodnuté. System Shock 2 patrí do mojej ALL TIME TOP 3 a nedočkavo som čakal, čím ma hra prekvapí. Musím povedať, že nosná myšlienka sľubovala veľa, poteciál však autori nevyužili. Kulisy a príbeh by si určite zaslúžili viacero možností a morálnych volieb. Taktiež musím spomenúť, že posledná tretina hry už trpí silným stereotypom (hra je na dnešné pomery naozaj dlhá, na prvé prejdenie zaberie vyše 20 hodín). Bioshock totiž pomerne rýchlo vyloží na stôl všetky svoje karty, a ku koncu sa už akosi vytráca motivácia pokračovať v prieskume. A tak nám ostáva len perfektná vizuálna štylizácia a tak trocha iná strielačka.
Little Big Planet – 87%
LBP je bez debady klenot medzi PS3 hrami. A to dokonca potvrdila aj moja priateľka, veľká to milovníčka fúzatého inštalatéra od Nintenda. Sackboy má famóznu charizmu, jednotlivé levely sú našlapané nápadmi, sú veselé, pestré, jednoducho chytľavé. Hra vo viacerých ľuďoch pred jednou TV je skutočne zábavná a o to predsa v LBP ide v prvom prvom rade. Zabaviť sa.
Mirror´s Edge – 85%
Dámy a páni, poprosím o fanfáry a pokiaľ ide o mňa, jednoznačne najväčšie prekvapenie (samozrejme, že pozitívne) v mojom prvom roku s PS3. Od tejto hry som očakával čokoľvek (aj úplný prepadák), ale že ma chytí tak ako chytila, o tom sa mi ani nesnilo. Hra, v ktorej som po skončení záverečných titulkov OKAMŽITE stlačil “new game“, navolil HARD a rozbehol sa znova. Hra, ktorá má absolútne dokonalo čistý dizajn, či už ide o samotné menu hry alebo jednotlivé levely, hra ktorá je INÁ, originálna a svieža. Hra o fantastickom pocite. O pocite, keď sa ženiete neuveriteľnou rýchlosťou vpred a prekážky pred vami prestávajú byť prekážkami, ale stávajú sa z nich objekty, ktoré vás posunú vpred rýchlejšia a efektívnejšie. DICE, ďakujem vám.
Ratchet & Clank: Quest for Booty – 80%
Na konci Tools of Destruction prišiel Ratchet o svojho druha Clanka, a keďže mi obaja prirástli počas prvej časti novej trilógie k srdcu (áno, Clank je jednoducho famózny), určite som to nemohol nechať len tak. Takže som s Ratchetom vyrazil na pátraciu výpravu po Clankovi, a opäť sa skvelo bavil. Síce škoda, že len tak krátku dobu (ide v podstate o datadisk, aj keď existuje niečo také u plošinoviek?), ale aspoň som si trocha skrátil čakanie a plnohodnotný druhý diel z novej série.
Eternal Sonata – 82%
Nádherné a chrumkavučké JRPG, ktoré “dokumentuje“ život a tvorbu Fryderyka Franciszeka Chopina prostredníctvo imaginárneho príbehu, ktorý sa mu sníva počas posledných 3 hodín života na jeho smrteľnej posteli. Mne jeho sen zabral približne desať krát toľko herného času, počas ktorého som bol svedkom klasické boja dobra proti zlu (v tradične japonskom RPG prevedení s detskými hlavnými hrdinami) okoreneného úvahami o zmysle ľudského života. Mrzí ma len neskutočná liniarita samotnej hry, ale zasa nemôžeme chcieť všetko, že?
P.S. Pozor, za takmer detsky pôsobiacim výzorom a na prvý pohľad infantilne pôsobiacim dejom mysliaci jedinci nájdu zaujímavú paralelu na náš svet a jeho morálne otázky týkajúce sa samotnej podstaty bytia.
Killzone 2 – 80%
A máme to tu. Čo by som bol za vlastníka PS, keby som ”nedal“ Killzone 2. Strielačky veľmi nemusím, ale o Killzone sa toho popísalo toľko, že som to proste musel skúsiť na vlastný gamepad. Hra to však u mňa vyhrala “len“ na dvoch frontoch. Technické spracovanie (hlavne posledný level, kedy sa útočí na Visariho palác) a atmosféra. Všetko ostatné je čistokrvný priemer. Kto ste pozorný, viete, že som v svojej recke ohodnotil K2 dokonca nižšou známkou, ako svieti tu. Lenže potom som si zo srandy zohnal Call of Duty 4 (viz nižšie), že nech porovnám. Uff, a bola to silná káva v neprospech CoD. K2 valcuje CoD 4 na poli atmosféri samotného boja takým rozdielom, že si tých 80% jednoducho zaslúži, aj keby na tej hre nebolo dobré už nič iné.
Call of Duty 4: Modern Warfare – 65%
Vopred upozorňujem, že uvedené hodnotenie je len za single-player.
CoD4 bol môj prvý kontakt so sériou (viac menej vyvolaný práve K2) a úprimne povedané, aj posledný. Tupá strielačka absolutne bez štipky atmosféri. Tá hra sa vraj dá prejsť za 5 hodín, ale nemal som šancu to zistiť. Proste po necelých 2 hodinách letela do bazáru ako namydlený blesk a stala sa tak jedinou hrou v tomto zozname, čo som ani len nedohral. Jedno šťastie, že som ju kúpil veľmi lacno a veľmi slušne predal, inak by ma vystrelo.
Dead Space – 83%
Prekvapenie číslo dva. Dead Space síce vykradol všetko, čo sa vykradnúť dalo, ale dokázal to zlepiť všetko do príjemného kompaktného celku. Hra, ktorá originalitu obišla míľovými krokmi, a predsa vo mne zanechala skvelý dojem. Pre mňa jednoznačne “popcorn hra“ roka. Niekedy jednoducho ani recyklácia nevadí, pokiaľ sa človek baví (alebo by som mal napísať bojí?).
Resident Evil 5 – 83%
Nový Resident Evil si môže podať ruku s Dead Space čo sa týka pojmu “popcornová hra“. Škoda, že séria sa už priveľmi vzdialila od horrorovej atmosféri a stáva sa z nej 3rd person strielačka, ale na jej obhajobu treba vzápetí dodať, že stále kvalitná strielačka, ktorá má čo poskytnúť. Príbeh fajn, prostrednie perfektné a väčšina súbojov naozaj adrenalínová – prispieva tomu najmä pre sériu typická nemožnosť strielať a chodiť zároveň (čo určite nehodnotím ako zápor na rozdiel od mnohých, tak ako to prezentujú na nete).
Call of Juarez: Bound in Blood – 83%
Zatiaľ moj posledný zárez na PS3 (to viete, hrajem aj na iných platformách J). Konečne niekoho napadlo spraviť strielačku z neokukaného prostredia (stále nechápem, prečo je Western hrami vynechávaný) a v hlavnej úlohe nie sú svalnaté brokolice ale sympatickí psanci. Keď k tomu pridáte na pomery strielačiek docela zaujímavý príbeh (aj keď predvýdateľný), pestrosť lokácií a možnosť hrať za dva odlišné charakteri, nie je o čom. Škoda len, že hra je dosť jednoduchá a ani na HARD to teda nebola extra výzva.
________________________________________________________________________________
Takže toto bol môj prvý rok s PS3 a dúfam že uznáte, že bol pestrý. Mechaniku mojej PS3 momentálne okupuje Silent Hill 5 a konečne prišlo na horror tak ako má byť. Síce to nie je také psycho ako prvé 3 diely, ale chlapci z Double Helix už na Silent Hill: Origins ukázali, že majú cit pre SH sériu a regulérnym piatym pokračovaním to len podčiarkujú.
No a neostáva nič iné, len sa už teraz tešiť na rok číslo dva a hlavne na zoznámenie sa s Uncharted 2, Ratchet and Clank: Crack in Time, Assassin´s Creed 2, Dragon Age, Heavy Rain (môj najočakávanejší titul), FFXIII, God of War 3, Dante´s Inferno, Mafia 2, Rage, White Knight Story, Resonance of Fate, Bioshock 2 a dúfam aj v The Last Guardian (očakávaný titul číslo 3). Nie, v najočakávanejší titul číslo dva (FFXIII Versus) si dúfať neodvážim :))
Na záver len zvolanie ”nech žijú hry“ a nabudúce sa stretneme pri mojej hernej rekapitulácii roku 2009 (bez ohľadu na platformu).
....@dickie
PRIHLÁS SA
1 
